Aikido (合気道, Aikidó)

Aikidó je jedno z najmladších japonských bojových umení.

Vytvoril ho v prvej polovici 20. storočia Morihei Ueshiba (známy tiež pod titulom O-sensei, tj. veľký učiteľ) po dlhoročnom štúdiu starých škôl šermu a boja bez zbraní. To je dôvod, prečo na fyzickej úrovni obsahuje Aikidó hody a znehybnenia pripomínajúce Džiu-džitsu a tiež prečo sa popri technikách bez zbraní cvičí aj s mečom, palicou či nožom. Aikidó sa nezameriava na údery a kopy, skôr využíva energiu útoku na jeho neutralizáciu. Z toho vyplýva obranný charakter umenia. Samotné techniky sa nevykonávajú staticky, dôraz sa naopak kladie na dynamiku pohybu.

Hoci na prvý pohľad sa Aikidó javí ako súbor sebaobranných techník, tento obal skrýva oveľa širšie možnosti - výchovu vo všetkých zložkách osobnosti, zdravotnú stránku a aj duchovný vzhľad. Takáto pestrá paleta umožňuje každému študentovi nájsť si v Aikidó svoju vlastnú cestu.

O-sensei zdôrazňoval morálne a duchovné aspekty tohto umenia, najmä na rozvoj harmónie a mieru. Slovo Aikidó sa často prekladá ako "cesta harmónie" a harmóniu je možné chápať ako súlad so samým sebou, s okolím, s prírodou, vesmírom a pod. A aj keď sa myšlienka mieru v bojovom umení môže zdať paradoxnou, v prípade Aikidó je nosným pilierom súčasne technickej aj duchovnej stránky.

Aktuálne semináre – prehľad